.
.
.
.
.
.
.
.

Mind

30. září 2009 v 23:12 | Rosie |  • Rosie: One-shots
Námet: Unknown
Počet slov: 484
Obmedzenie: žiadne

Poznámka: Asi to bude znieť divne, ale toto ma napadlo pri prepisovaní poznámok z chémie. Asi preto tomu budem chápať iba ja :D


S privretými očami si rozpažila ruky a vlasmi pohodila za seba, nechávajúc ich povievať v jemnom vetre. Pod bosými nohami si zacítila špicaté konce kamienkov, ktoré sa ti zatláčali do kože. Napriek tomu si po nich našľapovala ďalej, započúvaná do hlasu, ktorý sa ti ozýval pri ľavom uchu. Čím bližšie si bola pri konci útesu, tým naliehavejšie znel. "No tak, skoč, nie je to tak vysoko. Bude to zábava." Cítila si s akým vzrušením ten hlas zaznel, mal tak krásny, medový tón. Mala si sto chutí otvoriť oči a pozrieť sa komu patrí. "Nerob to. Poď si radšej zaskákať. Už si to niekedy skúšala?" Pomaly pokrútiš hlavou a urobíš ďalší nesmelý krok, až zacítiš, že sa prstami nôh nemáš kde zaprieť- tam pevná pôda končí. Pod sebou počuješ šum vody. Predstavuješ si krásne more, vlny vytvárajúce modrasté kruhy po hladine. Opantáva ťa lačná chuť vrhnúť sa tam, splynúť s tým modrým svetom. Naozaj to nemôže byť až tak vysoko. Na nohy ti sem-tam dopadne spŕška vody, keď vlny v rýchlosti narazia na skaly, nad ktorými stojíš. "No tak, na čo čakáš? Skoč." Myseľ ti znova napĺňa ten hlas. Vnímaš už len ten, láka ťa ponoriť sa do mora pod tebou. Aspoň myslíš, že je to more. Tak si ho totiž predstavuješ. Odmietavo privieraš oči, unášaš sa vlastnými predstavami, so strachom, že to čo, čo by si uzrela, keď ich otvoríš ťa opäť sklame. Vlastnou fantáziou si tak premietaš najkrajší obraz rozvlneného mora, tak veľkého, že v diaľke sa nečrtá jediná zem, všetko čo bráni vode dostať sa k tebe je ten útes. Štrkovitý, posiaty malými kamienkami, bez najmenšej trávnatej plochy, na ktorej by si mohla stáť, aby ťa nohy tak neboleli. Posunieš sa o malý kúsok dopredu, nechávaš takmer celé chodidlá vo vzduchu, jedine pätami sa zabáraš do tej tvrdej zeme. "Skoč." Cítiš, že sa zdvihol silnejší vietor, rozfúkal ti vlasy, nahnal ofinu do tváre. Jemne ťa šteklí po privretých viečkach. "Skoč." Opäť ten hlas. Zacítiš jemný dotyk na pleci. Určite tam niekto je. Stojí pri tebe. Skočíte spolu. Ruky pomaly spustíš k telu, napriahneš sa do podrepu, aby si sa mohla lepšie odraziť, keď ťa čiesi drsné ruky, šklbnú dozadu. More ti mizne v myšlienkach, roztápa sa pred tebou celá predstava pokojného ostrova a hlas v hlave sa mení na štipľavý krik, volajúci po tom, aby si skočila. Prudko otvoríš oči a hľadíš do tváre prekvapenej matke, ktorá ťa naďalej silno objíma. Ležíte na studenej dlažbe balkónu, nikde ani stopa po predošlej vidine, jedine čo neprestávaš cítiť sú jemné kvapky na bosých nohách. Prší. Otočíš sa k späť k žene, ktorá ťa aj naďalej drží v železnom objatí. V očiach sa jej lesknú slzy, objíma ťa stále silnejšie a plačlivo na niekoho kričí. Chceš sa od nej odtrhnúť, zatváraš oči, márne hľadáš v spomienkach svoj stratený ostrov. Nevieš sa však rozpomenúť ani na to, či meno, ktoré kričí žena pred tebou je tvoje.

Hosted by ImageHost.org
 


Anketa

Vampires or Werewolves?

Vampires!
Werewolves!

Komentáře

1 CajushHP CajushHP | Web | 1. října 2009 v 12:15 | Reagovat

Ech..Naozaj som nepochopila,ale som rada,ze neskocila

2 blackRose blackRose | 1. října 2009 v 22:53 | Reagovat

Marvellous!Ty ma cim dalej tym viac sokujes!ale v dobrom slova zmysle!:D...pripomina mi to new moon,ved vies,ten hlas,skok,utes...:Duzasneeeeeee...a potom ten koniec taky sok!...tento skok ta napadol pri chemii?:Dnecudujem sa,ja si vtedy chcela hodit slucku..xD

3 Little Treasure Little Treasure | Web | 2. října 2009 v 3:24 | Reagovat

chémia, hej? :D tam ja bežne do zošita všeličo načmárem :D bolo to krásne... veď vieš, slovné spojenia, nápad a tak... čiže :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama