.
.
.
.
.
.
.
.

06. Literatúra

22. června 2009 v 15:25 | Rosie |  Our Vanity
Kapitola: 6 /...
Názov: "Literatúra"
Počet slov: 460
Obmedzenie: žiadne


Dnes som do školy vyrazila o čosi skôr, než som mala vo zvyku a tak sa mi podarilo uchytiť si celkom obstojné parkovacie miesto- bohužiaľ som sa neviezla kabrioletom, ale Ryanovým BMW, pretože ráno sa spustil dážď a navyše som uvážila, že nebude na škodu, ak ho riaditeľke pár dní nebudem vystavovať na oči. Vystúpila som a zrýchleným krokom sa vybrala ku škole skôr, než mi ten hlúpy lejak vyzmýva všetok lak z vlasov. Vnútri som sa stále nevedela dobre orientovať, aj kvôli tomu, že toto bolo len druhýkrát, čo som tu. Dnes sa už začínali prednášky, takže nebudeme v triede tak ako včera- pobrala som sa hľadať správne dvere. Na dnes som si vytýčila jediný cieľ a to na čo najviac predmetoch sa usadiť vedľa Troya.
Avšak šťastie mi veľmi neprialo- na prvých dvoch prednáškach som ho ani len nikde nezahliadla. Na literatúre sa konečne karta obrátila- keď Troy vstúpil do miestnosti, bolo voľné miesto v predných laviciach a po mojej ľavici. Všimla som si, že preferuje miesta vzadu, preto som aj teraz sedela v najvyššom rade. Moju prvotnú radosť mi skazila Doris, ktorá si ku mne sadla z druhej strany aj s nejakou kamarátkou- hoci sa obe zdržali akýchkoľvek komentárov, vadil mi už len fakt, že tam sú.
Ponaprávala som si sukňu a celkom nenútene som sa pozdravila Troyovi. Ani len nezdvihol zrak.
"Troy?" nahla som sa bližšie. "Troy!"
Už som mala chuť prefackať ho, keď som si všimla sluchátka v ušiach- prizrela som sa lepšie a skutočne som zbadala malý, čierny iPod vytŕčajúci z vrecka. Nemohla som si pomôcť, ale prevrátila som očami a zosunula sa na operadle o kúsok nižšie.
Keď vstúpil profesor, prednáškovou sálou sa rozľahlo ticho, občas prerušované Dorisiným vzrušeným šeptom.
"...a z tade rovno stíham školský večierok, ani sa nemusím prezuť..."
"Aký večierok?" zamiešala som sa do ich debaty.
Doris sa ku mne otočila s nadvihnutým obočím, no túžba rozprávať o takej udalosti, bola zrejme silnejšia než nevrlosť voči mne.
"No predsa náš večierok blondínka," uškrnula sa. "Uvítací večierok pre prvákov. Ty si o tom nevedela?
"Nie," pokrútila som hlavou. "A...môžem prísť aj ja?"
"Jasné," súhlasila akosi prirýchlo, ignorujúc nesúhlasné pokusy jej spoločníčky. "Teda ak ti nebudú vadiť masky."
"Masky?"
"Áno, je to maškarná oslava. Bez kostýmu ťa nepustia dovnútra."
"Aha...ja mám kostýmy rada," vravela som opäť sama sebe, lebo Doris sa už otočila naspäť a Troy si slúchatká nevybral do konca prednášky. Zvyšné hodiny- ak nerátam telesnú- sme už nemali rovnaké.
Už pár dní som vytrvalo ignorovala obedy a ani dnešok nebol výnimkou- hneď po literatúre som sa ponáhľala domov. Dážď stále neprestával a kým som prebehla od vchodu k autu, vlasy som mala úplné mokré. Namiesto znechutenia to u mňa vyvolalo náhly príval radosti- dostala som skvelý nápad na svoj kostým!
 


Komentáře

1 blackRose→webmiss← blackRose→webmiss← | 23. června 2009 v 9:50 | Reagovat

asi je zbytocne hovorit,ze tato poviedka je absolute uzasna...:D..dalsia super cast..nemozem sa dockat dalsej!

2 Panssy Panssy | Web | 23. července 2009 v 15:14 | Reagovat

kks, fakt, je to dokonalé... úplne... totálne... neskutočne! a ja už teraz viem, ako to dopadne :D to s maskami bola strašná hlúposť a Shar bude jediná, ktorá tam príde ako taký blbec :D že? :D a potom ujde a Troy pôjde za ňou a bude ju utešovať, jupííí :´) teda aspoň dúfam xD už nech je ďalšia čááásť

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama