.
.
.
.
.
.
.
.

05. Ryanov ťah

10. června 2009 v 18:54 | Rosie |  Our Vanity
Kapitola: 5 /...
Názov: "Ryanov ťah"
Počet slov: 528
Obmedzenie: žiadne


Ticho vznášajúce sa izbou narušil Ryanov opatrný hlas z dverí. "Shar?"
"Choď preč," zamumlala som z kopy vankúšov, ktoré boli do mojich sĺz už kompletne zmáčané. "No tak," zacítila som ako posteľ pod jeho váhou o kúsok klesla- prisadol si ku mne a skúšal to tým previnilým tónom. "To tu chceš takto ostať večne? Pozri čo som ti priniesol," zaštrngotal mi pri uchu kľúčmi a keď som nejavila ani náznak radosti dodal: "Od kabrioletu. Už ho máš doma." Popravde ani na okamih som nepochybovala, že ho dostanem späť, takže ani teraz sa nadšenia z mojej strany nedočkal. Po chvíli sa zdvihol a keď som začula vzrgot dverí môjho šatníka, prekvapene som zdvihla hlavu, tvárou k nemu.
"Tak čo si zajtra oblečieš?" pohľadom prechádzal každý jeden vešiak. Vtedy som sa však hodila naspäť, do vyležaného miesta na posteli. "Nikam nejdem..."
"Čo tieto?" Zvrtol sa ku mne s fialovými šatami v rukách. "Alebo modré?"
"Ryan, počúvaš ma vôbec?!" prudko som sa postavila. "Nemôžem tam ísť! Už nikdy sa mu nebudem môcť ukázať na oči po tom, po..." posledné slová u mňa vyvolali nový príval sĺz, už som nebola schopná pokračovať.
"Preboha Sharpay," prehodil veci cez stoličku a čupol si ku mne. "Už niekoľko hodín si ma nijak neurazila, navyše s..."
"Idiot."
"Vďaka. Ale o to mi nešlo, v živote si nerobila takéto scény..."
"Pretože v živote som nestretla nikoho tak protivného ako Doris!" Vrásky na čele sa mi od narastajúceho hnevu začali prehlbovať. Moja ruka pristála v kope vreckoviek, čo som sa s ňou tak rozháňala pri napodobňovaní Dorisinho hlasu. "Prepáč, ale môj zadok zaberá dve stoličky, takže máme plno..." Stočila som sa k Ryanovi, ktorý sa ani len nepousmial, ale preňho až netypicky vážnym hlasom začal: "Myslel som, že z tej školy budeš chodiť šťastím úplne bez seba a minimálne po týždni som čakal, že sem privedieš Troya."
Už-už som otvárala ústa, no hneď ako som spomenula meno Doris, Ryan mi skočil do reči. "Nechápeš, že presne o to jej ide?" vzal si na ruky Blondie, ktorá mu doteraz chvostom mávala pri nohách, "ja ťa poznám. Zajtra tam pôjdeš a po pár dňoch všetci, áno aj tá tvoja Doris, oľutujú, že si s tebou niečo začínali."
Jedno som mu musela uznať- presne vedel, čo som chcela počuť. Cítila som ako mi po tých slovách stúpla nálada a pozorne sledovaná jeho očami som prikývla. Ryanovi sa na tvári zjavil spokojný úškrn a s Blondie v jednej ruke sa vrátil späť ku skrini. "Takže ktoré?" Ešte hodnú chvíľu mi dvíhal náladu tým, že ochotne komentoval kombinácie šiat a topánok až sa niečo po desiatej rozlúčil a odišiel do svojej izby.
"Dobrú...a Blondie tu kľudne nechaj," zavolala som za ním skôr než stihol zmiznúť za dverami- zložil ju na zem a opatrne za sebou zavrel. Vzala som to pojašené šteňa do náručia skôr, ako sa opäť pokúsi vyskočiť na môj toaletný stolík- už sa jej to párkrát podarilo a ja som potom dva dni strávila hľadaním nátačiek po celej izbe. Keď som si už v pyžame líhala do postele, usalašila sa mi ako vždy na bruchu. Chvíľu ma bavilo škrabkať ju za uchom, keď som ani presne neviem kedy, zaspala aj ja.
 


Komentáře

1 blackRose→webmiss← blackRose→webmiss← | 10. června 2009 v 21:51 | Reagovat

Jeemine...to ja taka kraaaaasna FF...taaak velmo ju lowwam..no fakt...Ryan,Blondie,Zac,ale hlavne Shar su tam tak zlati....uz sa tesim na pokracko a ako to tej protivnej Doris natrie!:D

2 Datka Datka | Web | 12. června 2009 v 14:13 | Reagovat

:´) ja až žasnem, ako ty vieš krááásne písať :) a ľúúúbim Ryana, on je dokonalý :D
ááá... už chcem pokračkóó, Tróóýá! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama