.
.
.
.
.
.
.
.

Nikdy nezabudneme

16. května 2009 v 19:08 | blackRose |  • blackRose: One-shots
Námet: NCIS
Kapitola: 1/1
Názov: "Nikdy nezabudneme"
Počet slov: 307



Bolo upršané októbrové ráno.Po chodníku pomaly kráčala Abby s kytičkou čiernych ruží.Bola už celá mokrá,lebo si nezobrala dáždnik.mala rada prechádzanie v daždi,pretože vtedy nikto nevedel,že plače.Bola úplne zabratá do svojich myšlienok.V posledných mesiacoch boli viac smutné ako veselé.Rok!Celý rok už s nimi nie je,a už nikdy nebude,nepríde do práce,ani za Abby,nikdy sa už spolu nebudú smiať...NIE!...Zakazovala si na to myslieť...je mŕtvy!...už im ho nikto nikdy nevráti...a táto myšlienka ju ubíjala najviac...preto musí zabudnúť na neho,všetko čo bolo predtým,vymazať to zo života,vyhrať nad bolesťou a smútkom,nedovoliť očiam plakať.

Ocitla sa pred bránou do starého mestského cintorína.Cintorín je poriadne veľký,raz jej ktosi hovoril,že prechádzka krížom cez cintorín trvá pol hodinu,veď Washington je obrovské a staré mesto.Miesto kam smerovala bolo od hlavnej brány vzdialené 15 minút.To jej však vôbec nevadilo.Išla by aj na kraj sveta,keby mohla zmeniť túto desivú prítomnosť.Čo bolo tých 15 minút cesty,aby mu aspoň povedala ako veľmi im všetkým chýba?
Kráčajúc po mokrom chodníku zasa myslela na ten strašný večer.
Riaditeľ Vance povolil aby sa tím dal znova dokopy.McGee a Ziva boli už doma a Tony mal prísť hneď ako to bude možné.Po dlhom týždni nadišiel deň Tonyho návratu.Abby a všetci ostatní(aj keď si to nechceli priznať) sa nevedeli dočkať kedy vystúpi z výťahu.Celý deň Abby bola v labáku a čakala.Večer však namiesto Tonyho prišiel za Abby Gibbs,aby jej oznámil tú najhoršiu správu v jej živote.Nemo počúvala,ale nechcelo sa jej to veriť.To nie je možné!...doteraz tomu skutočne neverila...
Zastala.Vyhŕkli jej slzy,ako vždy,keď zbadala jeho meno na tom studenom sivom mravorovom kameni.Pomaly položila ruže pred kameň.Keď zrazu pochopila, nad bolesťou sa nedá vyhrať,ale musí sa s nou naučiť žit.Smútok musí do svojho srdca pustiť len vtedy,keď mu to dovoli,a plakať bude vtedy keď bude sama a už nebude vládať.Možno to bolo aj tým,že keď sa pozrela na hrob a videla,že nebola jediná,ktorej tak veľmi chýba.Vedela to určite:,,Nikdy nezabudneme."
 


Komentáře

1 Crow Crow | Web | 16. května 2009 v 19:08 | Reagovat

Drahá blackRose myslím, že kebyže s touto poviedkou reprezentujeme náš krásny blog tak máme vyhraté..Proste úžas..dokonalé..Ako ja nezvyknem plakať pri čítaní poviedok..ale máš na svedomí moje červené oči...Ehm..nechápem kde sa to v tebe berie...ale nie..jasné že chápem..a tíško závidím..a nahlas prajem!!!:Dcmuq

2 Panssy Panssy | Web | 16. května 2009 v 19:09 | Reagovat

ty vole.. :'( krasne :'(

3 Lucia Lucia | Web | 16. května 2009 v 19:09 | Reagovat

teda blackRose, to bolo nádherné...úplně mi z toho prebehol mráz po chrbte :o) ty si tak šikovná a toto je strašně moc podarená poviedka...naojzaj nádherná :o*

4 Antoinette Antoinette | Web | 1. června 2009 v 2:31 | Reagovat

blackoRose, je to super. :) krásna poviedka a ako povedala Crow, u mňa máte vyhraté. :) veľmi sa mi to páčilo.

5 Maryssia Maryssia | 6. června 2009 v 19:51 | Reagovat

prečo Tony???? :(
ale páči sa mi to :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama