.
.
.
.
.
.
.
.

Môj milenec- môj vrah

16. května 2009 v 19:34 | Rosie |  • Rosie: One-shots
Námet: Unknown
Počet slov: 403
Obmedzenie: žiadne


Bola tmavá jesenná noc, pomaly sa schyľovalo k dažďu. Tmavé mračná vrhali na miestny park tieň a ticho, ktoré tam vládlo, sčista-jasna narušil neočakávaný návštevník. Dievča, ktoré tak prudko otvorilo vrzgotajúcu bránu, sa ticho vyzlykajúc rozbehlo cez park, nevšímajúc si ani to množstvo mlák na chodníku, čo malo za následok mokré odtlačky jej topánok, pozdĺž celej aleje stromov. Na konci zabočila, pričom sa neustále obzerala- zrejme tušila, že má prenasledovateľa. Muž, ktorý vstúpil pár chvíľ po nej, mal narozdiel od jej slzami zmáčanej tváre, prekvapivo vážny výraz. Momentálne sa krčil v tieni, udržiaval si tak odstup a mohol ju aspoň z diaľky sledovať. Videl jej kedysi peknú, veselú tvár, teraz skrivenú od plaču, vnímal jej červené, vetrom ošľahané líca, ktorými sa spúšťali čierne pramienky špirály. Vybehla mu z parku a zamierila k starým kovovým schodom, vedúcim na most. Pod ním sa nachádzala železnica, ktorá však v noci zývala prázdnotou- vlaky prechádzali len občas. Zábradlie mosta bolo konečne tým, čo ju zastavilo. Dievčina sa ho pevne zachytila a prudko vdychovala studený nočný vzduch, zatiaľ čo sa cez slzy unášala výhľadom na mesto. Zahľadela sa na všetky tie drobné svetielka v diaľke a srdce jej postupne prestávalo tak divoko búšiť. Zrazu však zacítila čiesi ruky, ako ju zozadu objímajú. Otočila sa na prenasledovateľa. Nebol to len tak hocikto- odvrátila sa, pričom vlasmi pošteklila svojho priateľa po tvári. Ostávala v tom tak známom teplom objatí, ktoré v nej prebúdzalo pocit, že všetko bude dobré. "Povedz, že mi odpúšťaš," zašepkal jej niekde pri uchu, no ona mlčala a cítila ako ju silnejšie zovrel. "Povedz, že mi odpúšťaš," povedal naliehavejším tónom a stláčal ju tak, že sa jej začínalo ťažko dýchať. Namiesto odpovede ho začala prosiť, aby ju pustil, no on dookola opakoval len to svoje a zvieral ju tak tuho, že sa začala dusiť. "O...o-odpúšťam ti!" Vyrapkala, keď už bola s dychom v koncoch- a objatie povolilo. No nasledovalo niečo, čo nečakala. Tie isté ruky ju pomaly zdvihli do výšky až sa ocitla kdesi nad zábradlím. Oči sa jej vypúlili v nemom úžase, keď ju pustil. Preletela cez zábradlie, naberajúc rýchlosť spadla na studené koľajnice. Od prekvapenia akoby zabudla kričať- posledné čo videla, bola tvár muža, ktorého tak milovala, ako sa nakláňa z mosta. Keď sa za zákrutou ozval rachot jedného z nočných vlakov, ktoré jazdili o tomto čase, zmizla jeho tvár- rozbehol sa kade ľahšie. Zdola sa ozval tupý náraz. Keď vlak začal pribrzdievať, bolo už neskoro.
 


Komentáře

1 Crow Crow | Web | 16. května 2009 v 19:34 | Reagovat

Preboha!!!Ale..to je niečo...fuu..ja strácam slová..už nebudem vypisovať svoje ICQ rozhovory...fakt..sorry..toto j úžasné...Ten začiatok..proste..úplne si to viem predstaviť..a potom, ako ju drží a che aby mu odpustila..proste wow...Koniec je smutný..neviem..ako to mám popísať..toto sa nedá...Veď to je úžasné..ako nie to,že ju hodil pod vlak,ale to,ako to je napísané*we love trifet:D* ale nie..to nebude ním..to je tým tvojím skrytým talentom,ktorý sa predral pred pár rokmi cca 15-timi na povrch a silnie..proste fakt..toto je úžasné...*bez slov zíra na monitor a dokola číta posledné vety..*

"Zdola sa ozval tupý náraz. Keď vlak začal pribrzdievať, bolo už neskoro." také...tajomné mi to príde..ako..proste chápeš...no..neviem to vysvetliť..ale je to úžasné!!!!!!!!Ale prečo ju naháňal..teda ,prečo mu mala odpustiť? žeby ju podviedol? Alebo neumyl riad? nie ..to nie je dôvod aby ju zabil..to by som ho zabila ja..nie..nejedem zosmiešnovať úžasne smutnú a nádherne napísanú poviedku...Ale fakt...čo tak malý flashback aby som vedela,čo urobil....To je len návrh...*berie z linky nôž* a mohla by si napísať dalsiu cast*a odreze si chleba* Nie to je hláška niekoho iného...nebude tlaciaren:D:D Nie..nepreberám hlášky..Dobre s5 k poviedke..už len pár slov na záver..Je to úžasné,veľmi sa mi to ľúbilo..ako všetky tvoje poviedky!!!Krása!*cmuk*

2 blackRose blackRose | Web | 16. května 2009 v 19:35 | Reagovat

TAK JA SA ASI ZBLAZNIM!!!!!!A Z KOHO?Z TEBA!!!!!VED TOTO BOLO TAK UZASNE SQUELO VYNIKAJUCE!ZE SA TO ANI NEDA HODNOTIT!!!!!!....ale fakt....tootto nema ziadnu chybu!!!!!!ved ale originalze fakt,ze je to squele!...a spravne som pochopila ak som to pochopila tak ako som to pochopila?...ze mu vlastne mala odpustit,ze ju zabije?

3 Panssy Panssy | Web | 16. května 2009 v 19:35 | Reagovat

kks o_O akože som si vravela, že pozriem aj tieto neHP poviedky a teraz akože.. ak teraz spácham samovraždu, povedzte, že za to môže.. naša matikárka -_- ehm xD pardon, toto bolo úplne odveci :D ale že.. to bolo.. fakt.. dobré :O wúúú no proste.. nemám slov :O a to "povedz, že mi odpúšťaš." Môžem sa vychvaľovať? :D neviem, či som to pochopila správne, ale ak hj, som na seba hrdá :D on to myslel tak, že.. akože mu má odpustiť, že ju zabije, že?! ŽE?! /ak som netrafila, tvár sa, že hj! :D/ no a.. nechce sa mi rozpisovať ale akože parádne to bolo :)

4 Lucia Lucia | Web | 16. května 2009 v 19:35 | Reagovat

teda jak na to tak pozerám tak píšeš asi rovnako veselo ako ja :oD ale popravde moc sa mi to páčilo, máš naozaj talent :o) velmi zaujímavá poviedka...fakt výborná :o)

5 Antoinette Antoinette | Web | 1. června 2009 v 2:09 | Reagovat

WAAAAAAW!!!! Úžasne to je!!! Blahoželám! Tak dobrp poviedku som si dlho neprečítala. Klobúk dole. To napätie, gradácia a ten záver... Wáááw. Je to fakt graciózna práca! Zbožňujem, keď má niečo taký temný priebeh, spád a tak a tu som to našla, nuž ti to tu vynachválim! Dievča, si fakt dobré!!!! Ešte raz sa skláňam, je to super! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama